Igor Rumanský (1946-2006)

Narodil sa v Demänovej.

V rokoch 1961–65 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v rokoch 1965–71 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Absolvoval všeobecnú školu maliarstva u prof. D. Millyho a voľnú grafiku a knižnú ilustráciu u prof. V. Hložníka. V roku 1981 začal pedagogickú dráhu ako odborný asistent na VŠVU, v 1984 sa habilitoval na docenta v odbore maľby a v 1996 bol menovaný univerzitným profesorom v odbore grafika.

Venoval sa prevažne grafickej tvorbe – drevoryt, drevorez, linoryt, známkovej tvorbe, knižnej ilustrácii, tvorbe exlibris a maľbe. (minigaléria) Absolvoval vyše dvadsať samostatných výstav a takmer sedemdesiat skupinových výstav doma i v zahraničí. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia, uvádzame z nich Cenu Ľudovíta Fullu za ilustračnú tvorbu a Zápis do čestnej knihy Hansa Ch. Andersena za ilustrácie ku knihe Ako sa chytá radosť.

Igor Rumanský bol majstrom rydla, majstrom drevorezu, drevorytu, litografie, kresby uhlíkom, pera, rytiny, básnikom čierno-bieleho remesla , v ktorom bola vždy jasná presnosť a dôkladnosť. Jeho autentické vedenie rydla na čiernej drevenej doske bolo vždy akýmsi maznaním sa s materiálom, s presným predpokladom výsledku. Vďaka neuveriteľnému sústredeniu vytvoril už počas štúdií grafické listy, ktoré sa stali akýmsi mottom celého jeho tvorivého zápasu. Tak vzniklo množstvo grafických listov s témou údelu človeka, pochopenia úžasného zázraku života, zápasu dobra a zla, naplnenie osudu bolesti a trápenia, ale aj zázraku Božieho chrámu prírody, ktorý tak vrúcne miloval vo svojej rodnej Demänovej. Pokorný človek, skláňajúci sa pred poľom zlatistých klasov v zapadajúcom slnku – to bola niť, ktorá sa tiahla celým jeho životom. Dielo, ktoré nám zanechal, vnímame ako odkaz svedomitého a krásneho života človeka, ktorý bol veľký nielen svojím umením, ale aj srdcom.

Prof. Dušan Kállay, akademický maliar