Arpád Pál (1963)

Arpád Pál je, a zrejme nie len na Slovensku, vo svojej tvorbe ojedinelý. Napriek tomu, že vychádza z jedného z najtradičnejších remesiel – rezbárstva, vďaka svojmu osobitému prístupu prekračuje jeho bežné hranice. Venuje sa mu od ranného detstva a jeho tvorba sa v priebehu rokov stala výsostne autonómna a charakteristická, prepájaním dreva s inými materiálmi, najmä kovom, slonovinou ale aj keramikou. Je tvorcom závesných drevených reliéfov, či skôr obrazov v ktorých využíva vlastnosti a výtvarné kvality materiálu – dreva – podtrháva jeho prirodzený vzhľad, ale zároveň dotvára výtvarnými zásahmi konečnú podobu svojho nezameniteľného artefaktu.

Arpád Pál rozumie materiálu z ktorého tvorí – dokonale pozná jeho vlastnosti, pozná jeho históriu, vie kde ktorý strom rástol a kedy bol sťatý. Trpezlivo, niekedy aj celé roky čaká, kým materiál dozreje na obraz. Práve vďaka precíteniu a stotožneniu sa s ním, dokáže ho akosi vnútorne precítiť – do každého svojho diela vkladá to, čo akoby v ňom odjakživa bolo. Niekedy sú jeho zásahy nenápadné a výrazne využíva napríklad vlastnú kresbu letokruhov, ktoré v určitom uhle vytvárajú priam kaligrafické línie. V iných prípadoch sa pomocou intarzie dostáva drevenej doske doslova „pod kožu“ – v kontraste materiálov, často zdôraznenom aj výrazným farebným odlíšením. – tmavé drevo s lesklým strieborným kovom či zlátením. Vytvára elegantné kompozície. Zvieratá, kvety, hviezdičky, korpus ukrižovaného – to všetko sa môže ocitnúť v ploche doskového obrazu. A popri tom je plocha dreva upravená farebnou lazúrou, voskami alebo jednoduchou zmenou štruktúry a farebnosti s využitím vody. Do originálnej podoby dokáže zapojiť i nedostatky, hrče, deformácie dreva či jeho zvráskavenú kôru. Akoby len vyťahoval na povrch to, čo v sebe krása dreva ukrývala vždy. S nežnosťou a nenásilne – hravá forma jeho diel vyvoláva v divákovi pocit prirodzenej krásy, ladnosti tvarov a súzvuku farieb.